Dňa 24. mája 1918 sa v Martine uskutočnila dôverná (neverejná) porada vybraných členov Slovenskej národnej strany. Poradu zvolal predseda SNS Matúš Dula 9. mája rozoslaním pozvánok, pričom termín jej konania určil s ohľadom na možnosť Vavra Šrobára zúčastniť sa jubilejných divadelných slávností Národného divadla v Prahe pri príležitosti 50. výročia položenia základného kameňa divadla. Porady sa zúčastnilo 25 popredných činiteľov SNS vrátane Andreja Hlinku. Na zhromaždení zazneli návrhy deklarácie SNS z pera Vavra Šrobára, Emila Stodolu a Milana Hodžu. Hoci právo na sebaurčenie Slovákov obsahovali všetky tri, myšlienku česko – slovenského zjednotenia obsahoval iba Šrobárov návrh. V nasledujúcej diskusii k tejto otázke rázne vystúpil Hlinka, ktorý povedal, že nastala doba činov. Vyzval účastníkov neobchádzať túto otázku a povedať otvorene, že sú za československú orientáciu s poukázaním na to, že tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo a musia sa teda rozísť. V tomto duchu bolo nadefinované aj záverečné uznesenie: Slovenská národná strana stojí na stanovisku bezpodmienečného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vindukuje pre slovenský národ účasť na utvorení samostatného štátu pozostávajúceho zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska. Toto uznesenie nebolo určené širokej verejnosti, mali sa ho dozvedieť iba vedúci politickí predstavitelia v Čechcách. Maďarom ostalo utajené.

Zdroj: Marián Hronský, Miroslav Pekník: Martinská deklarácia