Štefánik

Martinská deklarácia

Dokument, ktorý ukončil 1000 ročné manželstvo s Uhorskom.

Dokument, ktorý nás zbavil strachu.

Dokument, na ktorý môžeme byť hrdí.

Dokument, ktorý zmenil budúcnosť.

Dokument, ktorý stál fakt za to.^1000 :)

Martinská deklarácia, dokument, ktorý sme nazývali i Deklarácia slovenského národa, bola prijatá 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine.

Rozhodli sme sa uplatniť si právo na sebaurčenie nás, Slovákov.

Ide o jeden z našich najdôležitejších dokumentov.

Martinská deklarácia
Viac informácií nižšie

Bol som pri mnohým podstatných udalostiach nášho národa, a tak viem povedať, že i v tomto pre mňa ďalekom 21. storočí robíte výbornú prácu.

Všetky akcie, programy a neviem čo všetko… Veľmi sa mi to páči a fandím vám! :)

Pozvánky na udalosti
spojené so stým výročím Martinskej deklarácie

Lebo históriu si treba pripomínať.

Celonárodné oslavy 100. výročia Martinskej deklarácie

30.10.2018 Divadelné námestie Martin Úrad vlády SR, Žilinský samosprávny kraj, Mesto Martin
Úrad vlády SR, Žilinský samosprávny kraj a Mesto Martin Vás pozývajú na Slávnostný program pri príležitosti celonárodných osláv 100. výročia Deklarácie slovenského národa, ktorý sa bude konať od 12. hod. na Divadelnom námestí v Martine. Slávnostné...

Odhalenie busty Matúša Dulu

30.10.2018 Park Sv. Cyrila a sv. Metoda pred II. budovou Matice slovenskej v Martine Matica slovenská
Matica slovenská vás pozýva na slávnostné odhalenie busty predsedu Slovenskej národnej rady 1918 a predsedu Matice slovenskej Matúša Dulu.

Osadenie busty Samuela Zocha

29.10.2018 Župný dom, Župné námestie, Bratislava Matica slovenská a Skrášlime Slovensko o. z.
Pod záštitou predsedu vlády SR Petra Pellegriniho organizuje Matica slovenská a Skrášlime Slovensko, o.z. s finančnou podporou Úradu vlády SR osadenie busty spoluautora Deklarácie slovenského národa a prvého župana Bratislavy Samuela Zocha.

Koho to tu všetko nevidím! Kamaráti, s ktorými sme sa stretávali, osobnosti, ku ktorým sme vzhliadali, autority, ktoré sme počúvali, potom tí, s ktorými som sa moc nemusel…

No čo, sto ľudí, sto chutí, nemusel som sa kamošiť s každým. Ale aj tak to boli všetko veľmi výrazné osoby, ktoré menili životy, všetko signatári Martinskej deklarácie.

Účastníci zhromaždenia

Deklaračného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine sa zúčastnilo vyše dvesto účastníkov. Nie všetci sa zapísali do prezenčnej listiny. Pôvodný text Martinskej deklarácie sa nezachoval. Tu je prehľad vybraných účastníkov deklaračného zhromaždenia.

Novinky

Prečítajte si najnovšie novinky.

Drahí spoluobčania, akoby to bolo včera! Ešte teraz si pamätám, ako som cestoval do Ríma… alebo keď sme si s chalanmi robili srandu z… ale to je jedno. To nebolo dôležité.

Čo je dôležité, sú tieto všetky udalosti. Deklarácia nemohla vzniknúť len tak z ničoho nič, predchádzalo jej mnoho už spomínaných udalostí.

Každý jeden deň ovplyvnil ten ďalší a z celej našej histórie sa tak stala prešpekulovaná pavučina, kde všetko so všetkým súviselo.

Človek by sa v tom aj stratil, a to som v tej dobe žil!

Na ceste k deklarácii

Časová os najdôležitejších udalostí

Deklarácia slovenského národa, tiež známa ako Martinská deklarácia, bola prijatá dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine. Týmto dokumentom sa vtedajšia slovenská politická reprezentácia doplnená o zástupcov slovenskej inteligencie z Turčianskeho Svätého Martina a okolia rozhodla uplatniť si právo na sebaurčenie Slovákov. Právo na sebaurčenie si národy v Habsburskej monarchii nárokovali po dlhé roky. Povzbudením v tejto snahe bolo vyhlásenie hlavných zásad USA pre mierové rokovania k ukončeniu 1. svetovej vojny. Tie prezident Wilson v januári 1918 zhrnul do 14 bodov. Právo na sebaurčenie Čechov a Slovákov bolo vyjadrené v bode 10, ktorý  znel: „Národom Rakúsko – Uhorska, ktorých miesto medzi národmi, prajeme si, aby bolo zabezpečené…

V ten istý deň s začali ženevské rokovania medzi predstaviteľmi Národného výboru na čele s K. Kramářom a predstaviteľom zahraničného odboja E. Benešom. Za vyhlásiteľov nového československého štátu možno vymenovať predstaviteľov Národného výboru („mužov 28. októbra“), menovite Aloisa Rašína, Antonína Švehlu, Františka Soukupa, Jiřího Stříbrného a Slováka Vavra Šrobára, ktorý po prepustení z väznenia pricestoval do Prahy. Z členov Sokola sa začali vytvárať nové poriadkové sily a zástupcovia Národného výboru začali obsadzovať obilný ústav, české miestodržiteľstvo, policajné riaditeľstvo, vrchný krajinský súd a štátne zastupiteľstvo. Udalosti nabrali rýchly spád po tom, čo bola zverejnená kapitulačná nóta rakúskeho ministra zahraničných vecí Andrášiho, v…

V dňoch 28. októbra – 3. novembra 1918 sa v Ženeve konali rokovania medzi predstaviteľmi domáceho a zahraničného odboja. Výsledkom dohody bolo, že Česko-Slovensko bude republikou, jej prezidentom T.G.Masaryk a predsedom vlády Karel Kramář. Na ceste do Ženevy sa predstavitelia domáceho českého odboja stretli vo Viedni aj so slovenskými politikmi Ivanom Dérerom, Milanom Hodžom a Kornelom Stodolom. Ivan Dérer potom o tomto stretnutí referoval v Turčianskom Svätom Martine na porade zvolanej Matúšom Dulom, ktorá vyústila do prijatia Deklarácie slovenského národa.  Dérer v Martine tvrdil, že česká delegácia mala obavy, či dohodové mocnosti budú ochotné akceptovať, aby sa súčasťou nového českého…

27. októbra 1918 vydal minister zahraničných vecí Rakúska-Uhorska Július (Gyula) Andráši ml. nótu určenú americkému prezidentovi o prijatí podmienok pre uzavretie mieru a ochote rokovať o mieri. V nóte tiež akceptoval právo Juhoslovanov a Čechoslovákov na sebaurčenie, čím splnil všetky Wilsonove podmienky. Keď sa s touto nótou o deň neskôr zoznámila verejnosť, vypukli v Prahe všeobecné oslavy, keďže nóta bola považovaná za kapituláciu monarchie. Zdroj: http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/andrassyho-nota-27-10-1918/

19. októbra 1918 po prvýkrát (a tiež poslednýkrát) po slovensky rečnil na pôde Uhorského snemu poslanec Ferdinand Juriga. Ako jediný zástupca Slovákov v ňom požadoval právo na sebaurčenie pre Slovákov a odmietol v mene Slovenskej národnej rady uznať  právo uhorského snemu rozhodovať o hornom Uhorsku. Juriga sa tak snažil napraviť aj svoju chybu, keď v predtým zverejnenom článku Von do poľa presadzoval skôr prouhorské postoje.  Jurigove vystúpenie na pôde uhorského parlamentu prerušovali výkriky maďarských politikov spochybňujúce existenciu slovenského národa a legitimitu Slovenskej národnej rady, ktorá nakoniec vtedy ešte ani neexistovala. Zdroj: https://www.vtedy.sk/ferdinand-juriga-narodenie Hronský, Marián; Pekník, Miroslav: Martinská deklarácia, Bratislava 2008